Na svete neexistuje moderná krajina s rozvinutým priemyslom, ktorá by nevyužívala neobnoviteľné zdroje energie. Na Slovensku v nich hralo roky prím uhlie, ktoré bolo postupne dopĺňané a nahrádzané zemným plynom a jadrom. Samozrejme, významnou súčasťou slovenského priemyslu je aj ropa.

Slovensko patrilo medzi krajiny s bohatou zásobou čierneho a najmä hnedého uhlia. Tieto neobnoviteľné zdroje energie boli svojho času považované za tak energeticky významné, že sa okrem kúrenia v domácnostiach využívali vo veľkom aj na výrobu elektrickej energie. S tým je už však na Slovensku koniec.

Všetky neobnoviteľné zdroje energie majú okrem vyčerpateľnosti zdrojov totiž spoločný aj zásadný negatívny vplyv na životné prostredie. K najväčšiemu znečisťovaniu dochádzalo práve využívaním uhlia na energetické účely. Samozrejme, aj ťažba tohto neobnoviteľného zdroja sa podpísala pod stav krajiny a ekosystémov.

K tomu treba prirátať zdravotný stav obyvateľstva. Na jednej strane baníkov, ktorí uhlie dolovali a na druhej strane ľudí, ktorí žijú/žili v okolí uhoľných elektrární. Prach, karcinogény aj radiácia sa negatívne podpísali pod ich zdravotný stav.

 

Koniec uhlia na Slovensku

Napriek tomu, že uhlia bolo na Slovensku dostatok, vybralo sa v minulosti cestou plynofikácie. Slovensko je druhá najviac plynofikovaná krajina v Európe, pred nami je len Holandsko.

Viac ako 94 % populácie má prístup k zemnému plynu, celá distribučná sieť má vyše 33 tisíc kilometrov. Podľa štatistík je u nás vyše 1,5 milióna odberných miest, ak ide o plynofikáciu obcí a miest, tá dosahuje takmer 80 %.

Aj vďaka veľkej miere plynofikácie si Slovensko mohlo dovoliť pristúpiť na odvážny plán a zaviazať sa od roku 2023 nevyrábať elektrickú energiu z uhlia.

 

Zemný plyn: Neobnoviteľný, ale prijateľný

Hoci je zemný plyn neobnoviteľný zdroj energie, krajiny Európskej únie sa rozhodli klasifikovať ho (minimálne dočasne) ako udržateľný a zelený zdroj energie.

V prípade, že zemný plyn nahrádza uhlie, ide z ekologického hľadiska o dobrú správu. Pri spaľovaní zemného plynu sa totiž do ovzdušia dostáva mnohonásobne menej oxidu uhličitého. Vôbec sa doň nedostáva síra a ani stopové množstvá rádioaktívnych prvkov. Neobsahuje síru, fluór, chlór ani žiadne ich zlúčeniny.

Splodiny plynu, ktoré vznikajú pri jeho spaľovaní, sú bez zápachu, dymu, sadzí alebo jedovatých plynov, častíc a zložiek. Na kúrenie, výrobu elektrickej energie a pohon dopravných prostriedkov je zemný plyn spomedzi všetkých neobnoviteľných zdrojov energie ten najšetrnejší k životnému prostrediu.

 

Slovenské zásoby zemného plynu

Slovensko má aj vlastné zásoby zemného plynu. Kým v súčasnosti sa na Slovensku ťaží v priemere okolo 65 miliónov m3 zemného plynu, čo predstavuje asi 2 % našej spotreby, v minulosti to bolo výrazne viac.

Domáca ťažba sa niekoľko desaťročí držala na úrovni  medzi 500 mil. m3 až jednou miliardou m3 a päť rokov prevyšovala aj hranicu jednej miliardy. Spotreba zemného plynu na Slovensku sa pritom aktuálne pohybuje na úrovni zhruba piatich miliárd m3 ročne a väčšinu zemného plynu dovážame.

Pokiaľ ide o naše ložiská, náleziská a lokality, kde sa zemný plyn ťaží alebo by sa potenciálne ťažiť mohol, ide najmä o Záhorie, východné Slovensko, okolie Trnavy a oblasť Beša.

Slovensko je stále závislé na dovoze zemného plynu z Ruska, hoci čiastočne dovážame tento neobnoviteľný zdroj energie aj z Nemecka.

Energetická kríza a vojnový konflikt na Ukrajine spôsobili, že sme v roku 2022 využívali vo veľkej miere aj dovoz zemného plynu v skvapalnenej forme (CNG), takže nie cez potrubie, ale inými druhmi dopravy (lode, nákladná doprava).

 

Ropa na Slovensku

Medzi neobnoviteľné zdroje energie, ktoré sa využívajú v prvom rade v doprave, patrí ropa.

Slovensko má malé vlastné ložiská ropy, väčšinu však dováža, a to opäť z Ruska. V súčasnosti slovenskí geológovia evidujú deväť ložísk ropy u nás: Cunín, Gajary, dve v Jakubove, Láb, Studienka, Závod (všetky na Záhorí), Lipany a Šamorín. Dokopy sa z týchto ložísk dá vyťažiť asi 436-tisíc ton ropy, čo je menej ako jedno percento spotreby.

Ročne na Slovensku spracujeme a spotrebujeme 5 až 6 miliónov ton ropy. Najviac na výrobu nafty a benzínov, nasledujú asfalty, mazacie oleje, LPG a iba zlomok nafty sa využíva vo forme vykurovacích olejov.

Nedá sa predpokladať, že by Slovensko začalo svoju ropu ťažiť a využívať intenzívnejšie, a to aj napriek tomu, že sa objavujú stále nové a nové ložiská tohto neobnoviteľného zdroja energie.

„Envirorezort považuje ťažobný priemysel za ťažko zlučiteľný so záujmami ochrany prírody. Uvedomujeme si dôležitosť a naliehavosť energetickej bezpečnosti Slovenska, podporujeme rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a ich podstatne väčšie zapojenie do energetického mixu. Zároveň ale presadzujeme, aby sa obnoviteľné zdroje vhodne kombinovali so všetkými nízkoemisnými zdrojmi energie vrátane jadrovej energie, a to tak, aby sa zabezpečila stabilita siete a dostupnosť dodávok energie,” vyjadrilo sa ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja.

 

Jadro ako významný zdroj energie

Z neobnoviteľných zdrojov pomáha Slovensku energetickú sebestačnosť vo výrobe elektrickej energie dosahovať práve jadro.

Druhou stranou tejto mince je, že palivo, ktoré sa v jadrových elektrárňach využíva, dovážame z Ruska. Práva na toto „jadro“ sú atómové elektrárne na Slovensku dimenzované. Samozrejme, že urán sa ťaží a upravuje (obohacuje) aj v iných krajinách, ale má iné parametre ako to, ktoré využívame.

Okrem toho, že ide o neobnoviteľný zdroj energie, je práve vo vyššie spomínanom fakte achillova päta jadra ako zdroja energie.

Jadro je pritom z energetického hľadiska najúčinnejšie palivo. Z minimálneho množstva (500 g) obohateného uránu sa vyrobí toľko energie koľko z jednej tony uhlia. A to bez exhalátov a ďalších škodlivých látok.

 

Budúcnosť jadra

Kým niektoré krajiny od jadra upúšťajú (Nemecko), väčšina krajín v Európe mu ostáva verná a naopak buduje nové a nové jadrové elektrárne.

Na Slovensku máme dve, v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach. Nateraz sa nedá predpokladať, že by k nim pribudla tretia, a to jednak preto, že dve dostatočne pokryjú aktuálnu potrebu elektrickej energie domácností aj priemyslu. A tiež preto, že výstavba jadrovej elektrárne je mimoriadne finančne náročná.

Jadro však určite nepovedalo svoje posledné slovo. Tak ako sa dá zemný plyn využívať aj v iných formách, odborníci sú presvedčení, že poznatky, ktoré odhalí projekt fúzneho reaktora ITER, do ktorého je zapojené aj Slovensko, a ďalšie podobné projekty, prinesú ľudstvu nové možnosti využívania energie z jadra.