Je veľa zdrojov, ktorých potenciál dokáže človek premieňať na energiu – elektrickú, tepelnú, kinetickú… Zdroje energie sa líšia pôvodom, energetickou účinnosťou, vplyvom na životné prostredie a tiež nákladmi, ktoré výroba energie stojí. Náklady sa, samozrejme, nepočítajú iba v peniazoch. Faktom je, že neobnoviteľné zdroje energie sú čoraz drahšie, hoci obnoviteľné zdroje energiu nezlacňujú.

Neobnoviteľné zdroje energie sú v súčasnosti najviac využívanými zdrojmi na planéte na výrobu elektrickej energie, tepla, teplej vody a pohonných hmôt.

Mnohé krajiny, organizácie a združenia sa snažia postupne nahrádzať uhlie, ropu, zemný plyn, ale aj jadro obnoviteľnými zdrojmi energie.

Kým ešte pred pár rokmi bol zdvihnutým prstom práve fakt neobnoviteľnosti, teda to, že zdroje týchto energií sa vyčerpajú a nebudeme ich môcť ďalej využívať, teraz je hlavnou motiváciou nahrádzania neobnoviteľných zdrojov energie obnoviteľnými ekológia a kritický stav životného prostredia na celej planéte.

 

Drahé zdroje

Zdroje energie sú pre ľudstvo dôležité rovnako ako kyslík či voda. Bez nich by sme dnes ako civilizácia neboli tam, kde sme.

Aj preto, že sa bez nich prakticky nedá existovať v podmienkach, na aké sme zvyknutí, sú zdroje energie cennou komoditou, s ktorou sa obchoduje.

Krajiny bohaté na nerastné suroviny, ako sú ropa, uhlie či zemný plyn, dlho diktovali a v podstate ešte stále majú zásadný vplyv na ceny energií, ale aj geopolitickú situáciu.

Práve krajiny bohaté na neobnoviteľné zdroje energie sa relatívne intenzívne bránia ich obmedzovaniu, aj keď deklarujú porozumenie, že napríklad používanie uhlia na energetické účely zásadne zhoršuje stav klímy, a tým aj zdravie ľudí.

„Nahrádzanie neobnoviteľných zdrojov energie inými je dlhodobý, náročný, ale nevyhnutný proces. A je jasné, že to nebude lacné. Čím dlhšie však budeme odkladať implementáciu nových riešení, tým to bude v konečnom dôsledku drahšie,“ je presvedčený Ing. Erik Vicena z PPA CONTROLL.

 

Obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje energie

Kým neobnoviteľných zdrojov energie má ľudstvo vyčerpateľné, teda konečné množstvo, obnoviteľné zdroje energie (OZE) sa definujú ako zdroje, ktoré sa v priebehu svojho využívania prirodzene obnovujú. Ich čerpanie a obnova pritom prebiehajú približne rovnakou rýchlosťou.

Medzi neobnoviteľné zdroje energie patrí ropa, uhlie, zemný plyn, ale aj rašelina, jadro a v niektorých prípadoch geotermálna energia.

Medzi obnoviteľné zdroje energie zaraďujeme slnko, vietor (vzduch), vodu, biomasu, vodík a geotermálnu energiu.

Neplatí, že všetky neobnoviteľné zdroje energie sa automaticky považujú aj za neekologické. Výnimku aktuálne dostal zemný plyn a jadro, ktorých ťažba má síce negatívny vplyv na životné prostredie, ale využívanie týchto zdrojov na energetické účely s minimálnym dosahom na životné prostredie nateraz tieto negatíva prevyšuje.

Taktiež platí, že iba rozumné spôsoby využívania obnoviteľných zdrojov energie sú skutočne zelené a ohľaduplné k životnému prostrediu. Lebo napríklad nerozumné využívanie vody vo vodných elektrárňach môže mať neblahý efekt na celé ekosystémy. Regulácia tokov a prietokov, stavanie hrádzí a vodných diel menia životný priestor živočíchov, rastlín, ale aj ľudí žijúcich v blízkosti vodného toku.

 

Obnoviteľné zdroje energie na Slovensku

Energetický mix Slovenska pozostáva z obnoviteľných aj neobnoviteľných zdrojov energie. Najviac elektrickej energie (cca 50 %) sa u nás vyrába z jadra (Atómová elektráreň Mochovce, Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice.)

Druhým najvýznamnejším zdrojom je plyn, tretím uhlie, ktoré sa však od roku 2023 nemôže využívať ako zdroj na výrobu elektrickej energie.

Z obnoviteľných zdrojov (biomasa, slnko, vodná a veterná energia) bola v roku 2021 na Slovensku vyrobená približne tretina (30 %) elektrickej energie.

Po spustení tretieho a potenciálne neskôr aj štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce bude Slovensko vyrábať väčšinu energie z jadra, ktoré sa považuje na udržateľný zdroj energie.

Z obnoviteľných zdrojov energie má na Slovensku potenciál na väčší rozvoj využívanie geotermálnej energie a slnečnej energie. Väčšie využívanie veternej energie nie je na Slovensku dosť dobre možné, nakoľko nemáme miesta, ktoré by rozlohou a silou vetra vyhovovali budovaniu väčších veterných parkov.

Potenciál vodných tokov sa nateraz javí ako vyčerpaný na energetické účely. Z ekologických dôvodov je možné budovať iba malé vodné elektrárne s relatívne malým výkonom. Keďže však ide o veľkú investíciu s dlhou návratnosťou, záujem investorov o takéto projekty je aktuálne minimálny.

Dôležitým obnoviteľným zdrojom energie na Slovensku je biomasa, ktorá sa o slovo hlási čoraz intenzívnejšie. Spaľovanie dendromasy (drevnej štiepky), zvyškov z poľnohospodárskej výroby (slama, kukuričné šúpolie) či vytriedeného odpadu v moderných spaľovniach odpadu sa javí ako dobrá, ekonomická aj ekologická cesta.

 

Príklady využívania obnoviteľných zdrojov energie

Solárna energia, teda energia zo slnka, je jednou z najčistejších foriem energie, ktoré môžeme využívať. Ide o nevyčerpateľný zdroj energie.

Slnečná energia sa dá využívať nielen na ohrev vody, ale aj na výrobu elektrickej energie. Intenzita slnečného žiarenia na Slovensku sa pohybuje od 1 000 do 1 205 kWh na meter štvorcový za rok. To mnohonásobne prevyšuje spotrebuje energie u nás.

V súčasnosti dosahujú fotovoltické elektrárne inštalované na Slovensku výkon nižší ako 1 GWh ročne, hoci náš potenciál je podľa ministerstva hospodárstva až 9 450 GWh ročne.

Aktuálne zaznamenávame rozmach využívania slnečnej energie najmä domácnosťami či firmami. Väčšina fotovoltických elektrární bola na Slovensku postavená pred viac ako desiatimi rokmi. Nový veľký slnečný park sa však buduje neďaleko Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Mal by vyrábať 48 MW ročne.

 

Biomasa hrá prím

Väčší podiel než slnečná energia má v energetickom priemysle u nás biomasa. Ide o biologicky rozložiteľné produkty prírody alebo ľudskej činnosti, v ktorých je naakumulovaná energia. Tá sa získava zvyčajne spaľovaním.

Biomasa sa využíva na výrobu tepla, ale aj elektrickej energie, pričom ide o zdroj s neutrálnou uhlíkovou stopou. Moderné spaľovne odpadu majú systémy nastavené tak, že okrem výroby energie slúžia aj ako čistička vzduchu vďaka tomu, že z komínov vypúšťajú čistejší vzduch, než je zvyčajne ten v okolí. Ich zmiešaním klesá koncentrácia škodlivých látok na nižšie úrovne.

Aj vďaka tomu sa moderné spaľovne odpadu môžu nachádzať aj v centrách miest (hojne sa využívajú napríklad v Českej republike a v Rakúsku). Ďalším pozitívom tohto zdroja energie je znižovanie objemu odpadov na skládkach, a teda zmierňovanie ďalšieho znečisťovania ovzdušia, pôdy a podzemných vôd.

 

Vodná a veterná energia

Ako sme už spomínali, vodná energia patrí medzi obnoviteľné zdroje energie a pri správnom nastavení celého systému výroby elektrickej energie môže byť aj zeleným zdrojom energie.

Na Slovensku je v prevádzke 24 veľkých vodných elektrární (najväčšia je Elektráreň v Gabčíkove) a 222 malých vodných elektrární. Väčšina veľkých vodných elektrární na našom území si aktuálne vyžaduje obrovské investície do rekonštrukcie.

 

Veterná energia je tiež obnoviteľným zdrojom energie, ale na využívanie na Slovensku vo väčšom nie je vhodná. Odhadovaný potenciál veternej energie pre Slovensko je 600 GWh ročne, čo je v porovnaní s inými zdrojmi veľmi málo.

U nás totiž nie je dostatok vhodných lokalít na využívanie veternej energie. Teoreticky by mohli byť v horských oblastiach na Orave, Kysuciach, na Spiši, v Malých Karpatoch a niektorých lokalitách Podunajskej nížiny, kde vietor dosahuje rýchlosť aspoň 5 m/s. Problém je, že tieto oblasti sú zalesnené a terén je až na výnimku na južnom Slovensku priveľmi členitý.

V súčasnosti u nás už 20 rokov funguje veterný park v obci Cerová. Nový veterný park by mal vyrásť v katastroch obcí Rohov a Popudinské Močidľany, ale s ich výstavbou nesúhlasia tamojší obyvatelia.

 

Geotermálna energia

Geotermálna energia je najstaršia energia, akú ľudstvo využíva. Pochádza z čias vzniku našej planéty. Ide o energiu nahromadenú v zemskom povrchu, ktorá vznikla z materskej hmloviny a z následných zrážok s rôznymi kozmickými telesami.

Zjednodušene sa dá povedať, že ide o využívanie horúcej vody alebo vodnej pary z hlbín zeme na ohrev vody alebo výrobu elektrickej energie. Geotermálna energia sa však využíva aj na rekreačné účely.

Slovensko je bohaté na horúce pramene, ktorých liečivá sila pomáha pacientom v mnohých kúpeľoch po celej krajine. Na juhu Slovenska slúži aj na vykurovanie skleníkov.

Ako zdroj tepla pre domácnosti sa u nás geotermálna energia využíva iba na južnom Slovensku, konkrétne v Galante, v Šali, v Seredi a vo Veľkom Mederi. Nová tepláreň využívajúca geotermálnu energiu by mala vyrásť v Košiciach v lokalite Ďurkov.

Na Slovensku zatiaľ nemáme geotermálnu elektráreň, ale to by sa malo v najbližších rokoch zmeniť. Ak sa posudzovanie vplyvu na životné prostredie ukáže ako dobré, 40-tisíc domácností v Žiari nad Hronom a okolí bude môcť od roku 2026 využívať elektrickú energiu vyrobenú z geotermálnej energie.

Vhodné podmienky na využívanie geotermálnej energie na výrobu elektriny boli potvrdené aj na východnom Slovensku neďaleko Prešova.

Všetky obnoviteľné zdroje energie majú svoje výhody a nevýhody. Ich najväčšou slabinou nateraz je nestálosť zdroja, to znamená, že sú hodiny alebo dni, keď sa nedajú využívať na výrobu elektrickej energie.

Je preto bezpodmienečne nutné mať energetický mix nastavený tak, aby sa do elektrizačnej a prenosovej sústavy dostával stále dostatok energie, aby nevznikalo podpätie. Nemenej dôležité je nájsť spôsoby, ako vyrobenú a nespotrebovanú elektrickú energiu uskladniť a využiť ju v časoch, keď sa z obnoviteľných zdrojov práve nedá získavať.