Uhlie bolo po stáročia vyhľadávaným zdrojom energie. Používalo sa nielen v domoch, ale aj v uhoľných elektrárňach na výrobu elektriny. Ťažba a využívanie hnedého uhlia tvorili dôležitú súčasť slovenského hospodárstva. Teraz sa situácia mení. Aj keď sa niektoré krajiny v roku 2022 vrátili k využívaniu uhlia, na Slovensku sa stáva minulosťou.

Uhliu, zdroju energie, ktorý sa do veľkej miery podieľal na priemyselnej revolúcii a rozmachu priemyslu v 20. storočí, zvoní umieračik. Zatiaľ najmä v Európe.

Dôvod je prostý – negatívne dosahy využívania uhlia ako zdroja energie dlhodobo výrazne prevyšujú jeho benefity. Pri spaľovaní uhlia sa totiž do ovzdušia dostávajú jedovaté exhaláty, ktoré planétu dusia a zabíjajú.

Aj preto sa 196 krajín na klimatickej konferencii OSN v Glasgowe (november 2021) dohodlo na postupnom odklone od uhlia. Slovensko sa vtedy zaviazalo, že do roku 2023 ukončí výrobu elektrickej energie z uhlia.

 

Prečo je uhlie špinavé?

Uhlie je neobnoviteľný, fosílny zdroj energie. Ide o hnedú až čiernu horľavú horninu s páskovanou štruktúrou, ktorá vznikla z odumretých rastlín a živočíchov vplyvom času, tlaku a teploty.

Zvyšky živých organizmov uložené vo vode sa nerozložili (nezhnili), ale premenili sa na uhlie v dôsledku minimálneho, takmer nulového množstva kyslíka (anaeróbne prostredie).

Čím hlbšie a dlhšie bola rašelina (prvé štádium preuhoľňovania) bez prístupu kyslíka a pod tlakom, tým väčšia časť objemu hmoty sa menila z organickej na anorganickú s čoraz vyšším podielom uhlíka (zo 60 až na 90 %), až sa zmenila na grafit, teda čistý uhlík.

Hnedé uhlie (lignín) má menšiu energetickú využiteľnosť ako „staršie“ čierne (antracit).

Pri spaľovaní uhlia vzniká oxid uhličitý, oxid siričitý a oxidy dusíka. Oxid siričitý reaguje v atmosfére s vodnou parou a vzniká kyselina siričitá (kyslé dažde).

Súčasťou uhlia môžu byť aj ďalšie toxické látky ako arzén, ortuť a urán. Aj keď sú tieto prvky iba v stopových množstvách, v okolí niektorých uhoľných elektrární (napríklad v Číne) je úroveň rádioaktívneho žiarenia vyššia ako v okolí atómových elektrární.

Negatívne dôsledky na životné prostredie má aj ťažba uhlia.

 

Zdroj tepla aj svetla

Uhlie možno pomocou chemických reakcií využívať aj inými spôsobmi než len spaľovaním. V minulosti sa uhlie používalo na výrobu svietiplynu, ktorý sa potrubím dopravoval do domácností, kde sa ním svietilo, kúrilo aj sa na ňom varilo. Neskôr bol svietiplyn vyrobený splyňovaním uhlia nahradený zemným plynom.

V krízových obdobiach s nedostatkom zdrojov (napríklad počas druhej svetovej vojny) sa uhlie skvapalňovalo a vyrábala sa z neho nafta, benzín a etanol.

Odstránením prchavých zložiek sa z uhlia vyrába koks – energeticky vysokoúčinné palivo. Uhoľný prášok zlisovaný do malých guľôčok alebo valčekov sa zas označuje ako ekohrášok. Tiež ide o palivo, ktoré sa používa v peletovacích kotloch. Má vyššiu výhrevnosť ako klasické uhlie, no aj vysoký podiel vody, síry a popola, čo z neho robí neekologické palivo.

 

Uhlie na Slovensku

Uhlie sa desaťročia využívalo prioritne v tepelných elektrárňach na výrobu elektrickej energie. Z tohto zdroja pochádza väčšina (40 %) svetovej produkcie elektriny.

Viaceré krajiny, ktoré mali zámer s uhlím ako zdrojom energie skončiť, sa k jeho ťažbe a využívaniu v priebehu roku 2022 opäť vrátili v dôsledku energetickej krízy a nedostatku zemného plynu.

Na Slovensku to už nie je možné. Ukončenie ťažby uhlia v Hornonitrianskych baniach je v záverečnej fáze. Ťaží sa už len v Bani Nováky a v Bani Čáry.

Zásob hnedého uhlia je pritom na Slovensku ešte dosť. Baňa Nováky by mala čo ťažiť desať rokov (6 až 9 miliónov ton uhoľných zásob) a v ložisku Gbely by malo byť 26 miliónov ton uhlia.

Okrem toho, že je výroba elektriny z uhlia neekologická, na Slovensku je aj neekonomická. Na spaľovanie lignitu (hnedého uhlia) v Elektrárni Nováky sa odberatelia (teda my všetci) skladali ročne sumou približne 120 miliónov eur.

 

Koniec uhoľných elektrární

V roku 2023 bude ukončené dotovanie výroby elektriny z uhlia vyťaženého u nás. Ukončí sa aj výroba elektrickej energie z tohto zdroja v dvoch uhoľných elektrárňach vo Vojanoch a v Novákoch.

Vo Vojanoch na východe Slovenska plánujú na výrobu elektriny používať tuhé druhotné palivo. Elektráreň v Novákoch je technologicky zastaraná a od ohlásenia ukončenia dotácií neboli do jej rekonštrukcie vložené žiadne významné finančné prostriedky, ktoré by jej životnosť po roku 2023 predĺžili, takže jej budúce využívanie je otázne.

Samozrejme, uhlím ešte stále kúri a bude kúriť mnoho slovenských domácností. Aj keď sa dá predpokladať, že postupne budú využívať iné druhy tuhého paliva.

Dôvodom je najmä cena uhlia, ktorá sa v roku 2022 vyšplhala do závratných výšok. V histórii sa doteraz nikdy nestalo, aby bolo uhlie drahšie ako drevo alebo drevené brikety. Tie majú navyše väčšiu výhrevnosť a nižšiu popolnatosť ako uhlie, čo znamená, že sa nimi kúri efektívnejšie.

Tieto ekonomické dôvody tak môžu koncových užívateľov presvedčiť na prechod na iné, ekologickejšie palivo, než je uhlie.

 

Náhrady uhlia

Nájsť iný zdroj na výrobu elektrickej energie namiesto uhlia bude určite zložitejšie než prechod z uhlia na iný zdroj paliva v domácnostiach.

Nahradiť uhlie ako lacný zdroj energie nebude jednoduché. Zelené zdroje nemajú také parametre, na aké sme boli pri uhlí zvyknutí, skonštatoval Vladimír Lásik zo spoločnosti PPA CONTROLL.

Ako reálna náhrada sa javí biomasa, konkrétne spaľovanie dendromasy, teda biopalív z dreveného odpadu, a spaľovanie upraveného komunálneho odpadu, čo sa má diať v Elektrárni Vojany.

Naše skúsenosti nás utvrdzujú v presvedčení, že spaľovanie odpadu v moderných spaľovniach je efektívne a ekologické riešenie. Namiesto hromadenia na skládkach a znečisťovania ovzdušia a vody sa môže odpad využiť na výrobu tepla aj elektrickej energie, pokračuje V. Lásik.

Výpadok elektrickej energie vyrobenej na Slovensku v uhoľných elektrárňach by mal byť nahradený energiou z jadra, teda elektrickou energiou vyrobenou v treťom bloku Atómovej elektrárne Mochovce.

Aktuálna energetická kríza komplikuje prechod od uhlia k iným, zeleným zdrojom energie. Ambiciózny plán dosiahnuť do roku 2050 v Európe uhlíkovú neutralitu bude ešte drahší, než sa predpokladalo.

Napriek tomu je zmysluplné nahrádzať uhlie – fosílne palivo s vyčerpateľnými zdrojmi – inými zdrojmi. Aj súčasný stav v energetike naznačuje, že ideálnou cestou je energetický mix zložený z jadra, vetra, slnka, vody, geotermálu, dendromasy a vytriedeného odpadu.

Na zastavenie globálneho otepľovania však nebude stačiť, keď sa tak stane v krajinách Európskej únie. Najväčší znečisťovatelia ovzdušia ako napríklad Čína, ale aj mnohé ďalšie ázijské a africké krajiny zatiaľ nemajú záujem obmedzovať využívanie uhlia na energetické účely. Ekonomické záujmy stále prevyšujú ekologické.

Čím dlhšie sa však bude odkladať prechod z neobnoviteľných zdrojov na obnoviteľné, tým drahšie to v konečnom dôsledku bude.